Neverím v osud ako taký. Je to len slovo, ktorým ospravedlňujeme svoje neúspechy, zlé rozhodnutia, ale mnohokrát aj vlastné zlyhania a neschopnosť. Neverím v to, že niekto alebo niečo mimo nás, určuje čo sa nám stane. No verím v to, že sme si sami strojcami vlastného šťastia, a že udalosti, ktoré prežívame a tí ktorých stretávame, tí s ktorými sa krížia cesty po ktorých kráčame, ovplyvňujú náš život a smerujú naše kroky. Strácame čas snahou zaujať tých , ktorí o to nestoja, odvraciame tvár od tých, ktorí si našu pozornosť zaslúžia, snažíme sa hovoriť k tým, ktorí nepočúvajú a nepočúvame tých, ktorý k nám hovoria. Ale viem, že sa dokážeme poučiť z chýb tých druhých a hlavne našich vlastných.